- Prišiel som: November 2015
- Videl som: Plaisirs d’Hiver Winterpet (vianočné trhy), Grand-Place, Manneken Pis, Jeanneke Pis, Delirium Café, bar Rock Classic, St. Michael Catherdal
- Zostal som: 2 noci
Včera bola už štvrtá adventná a sňahu stále nikde. Ale už sme si asi celkom zvykli na Vianoce na blate. Samozrejme, že biela pokrývka, zháňanie darčekov, pečenie koláčov, stavanie stromčeka, či firemné večierky sú neodmysliteľnou súčasťou najštedrejších (pre niektorých ľudí skôr najstresovejších) dní v roku. Ale láska, pokoj a pohoda, robia Vianoce také výnimočné a bez toho by tie sviatky nestáli za nič. A na to by sme nemali zabúdať. Každoročným príjemným spestrením sú pre mnohých aj vianočné trhy. V „meste snov“ (Piešťanoch) máme také komorné, menšie. Cítim sa na nich však o to lepšie. Nie jak v tej sardinkárni v hlavnom meste.
Vplyv teroristických útokov z Paríža na život v Bruseli
Kedže toto je cestovný denník, dnes vám poviem o tom, ako som pred pár rokmi navštívil trhy v Bruseli. Samozrejme dnes nie je ničím výnimočným ísť na vianočný punč mimo Slovenska. Tie časy keď sme sa vybrali na trhy najďalej do Viedne či do Prahy sú dávno preč. Letenky nízko nákladových spoločností sú niekedy tak smiešne lacné, že nám nič nebráni v tom, aby sme mohli nasávať vianočnú atmosféru kdekoľvek v Európe. Minule som sa kamošky len tak opýtal, aké má plány na víkend a mi vraví, že ide na trhy do Londýna. To len potvrdzuje o čom tu píšem. Letenky aj ubytovanie v hoteli bez možnosti storna som si kúpil tak 2 mesiace vopred. Nečakal som, že by niekto alebo niečo mohlo nabúrať moje plány. Ale pár dní pred mojím odletom do Bruselu zasiahli Paríž teroristické útoky, pri ktorých zahynulo 130 ľudí. Vyšlo najavo, že páchatelia mali kontakty v Belgicku a polícia deň po útokoch aj zatkla v bruselskej štvrti Molenbeek niekoľko podozrivých. V Bruseli bol vyhlásený najvyšší stupeň hrozby pred terorizmom, niektoré verejné inštitúcie boli zatvorené a obmezili aj verejnú dopravu. Lety ale nerušili a letisko bolo v prevádzke aj naďalej. Na vážkach som ale zostal ja. Pýtal som sa sám seba, či je toto naozaj vhodný čas na to, aby som sa tam teraz vybral na trhy – miesto, kde býva zvyčajne veľká koncentrácia ľudí a pri popíjaní punču premýšľal nad tým, či pánko vedľa mňa má v tom narvanom ruksaku vianočné darčeky alebo výbušninu, ktorú sa chystá odpáliť hneď ako dopije svoj posledný pohár medoviny. Sledoval som na FB stránku bruselských vianočných trhov Plaisirs d’Hiver Winterpet, či otvorenie náhodou nepresunú o pár dní neskôr. Ale nevyzeralo to tak. Povedal som si, že kašlem na všetko a idem. Nebudem predsa pre pár chorých hláv rušiť výlet, na ktorý sa teším dva mesiace.
Grand-Place
Do Bruselu som prišiel krátko podvečer. Z Hotelu Barry, v ktorom som bol ubytovaný, sa dalo do centra mesta prejsť v pohode aj pešo, takže som nebol odkázaný na obmedzené metro či mhd-čku. Na historickom námestí Grand-Place (ktoré je zapísané aj na zozname UNESCO) už stál vysvietený obrovský vianočný stromček a fasády budov na námestí menili farby v rytme svetelnej šou, ktorá prebiehala každú pol hodinu spolu so symfóniou s názvom Seasons. Nie som fanúšik vážnej hudby, ale toto bolo ozaj čarovné. Keby nezačne popŕchať, kľudne by som tam postával a kukal okolo seba aj celý večer. Ale nakoniec som sa šiel radšej schovať niekam do baru. Zamieril som najskôr do známeho Delirium Cafe, kde majú stovky druhov pív. Ten bar bol ale tak naprataný, že sa tam nedalo pohnúť. To sa mi moc nepáčilo a šiel som radšej preč. Natrafil som na bar s názvom Rock Classic, kde bola živá kapela. Nebolo to síce nič vianočné, ale hrali dobre, pivo som mal v ruke do dvoch minút a nič viac som už ku šťastiu nepotreboval. Na trhy predsa pôjdem zajtra.
Manneken Pis
Keďže v Bruseli sídli európsky parlament, je neoficiálne považovaný aj za hlavné mesto Európy. Na behanie po parlamente ale nebol čas, mojím primárnym cieľom boli predsa vianočné trhy. Samozrejme, keď už som sa motal po centre, musel som na vlastné oči vidieť aspoň toho najznámejšieho cikajúceho chlapca na svete. Čakal som, že bude trocha väčší. Ale tak aspoň vidíte, že aj s malým gašparkom sa dá robiť veľké divadlo. Prťavý mužíček s holím bimbasom pritiahol k sebe desiatky turistov bojujúcich o to najlepšie miesto, z ktorého by si s ním spravili selfíčko. Ako som vám spomínal v úvode, v Bruseli platil najväčší stupeň výstrahy pred terorizmom. Preto na miestach s vyšším počtom ľudí, stáli ozbrojení muži v maskáčoch dozerajúci na bezpečnosť. Hlavne večer pri vianočných stánkoch ich prítomnosť „skvele“ dotvárala vianočnú atmosféru. Vzhľadom na situáciu, to ale bolo nevyhnutné. Okrem tohto došťaného chalana je v Bruseli pri tom večne plnom bare Delirium Cafe aj cikajúce dievčatko Jeanneke-piss a aby toho nebolo náhodou málo, v meste je aj cikajúci pes Zinneke-piss. Toho som už šmírovať pri vykonávaní jeho potreby nešiel. Ak sa chystáte náhodou niekto do Bruselu, kľudne si spravte „pissing“ tour, ale viem si predstaviť aj lepšie využitý čas.
Bruselské vafle
Napríklad sa vyberte na sladučkú vaflu. To je podľa mňa úplný „must“. Bez ochutnávky vafle by človek podľa mňa ani nemal opustiť Brusel. Dostať ich tam úplne všade, majú milión rôznych chutí, stačí si len vybrať a z toľkého cukru budete mať kopec síl behať po meste aj celý deň.
Vianočné trhy a výzdoba
Večer som sa ponevieral okolo vianočných stánkov v centre mesta. Keď už som bol z Bruselu doma, zistil som, že ďalšie možno oveľa väčšie atrakcie ako napríklad obrovské ruské kolo mali kúsok ďalej, nie v okolí Grand-Place, kde som sa väčšinou motkal ja. A možno tam ešte ani nebolo, lebo trhy sa len rozbiehali. Celé mesto bolo ale krásne vyzdobené. Výklady niektorých obchodov so sladkosťami boli vskutku mňamózne. Mal som akurát trocha pocit, že ľudí v uliciach je trocha pomenej. Myslím, že to bolo pôsobené tou teroristickou hrozbou, kto vie. Ale treba byť trocha ostražitý. I keď čo sa má stať, sa aj stane. O 4 mesiace neskôr, keď sa život v Bruseli vrátil do starých koľají, drbla na ich letisku bomba, ktorá zabila 34 nevinných ľudí a ďalších asi 200 zranila. Pardon za výraz, skurvení hajzli, čo za týmto a podobnými útokmi stoja. Nechcem ale článok zakončiť takto negatívne. Na záver preto ešte zopár sviatočne ladených fotiek z mojej 2-dňovej návštevy predvianočného Bruselu.
Prajem vám všetkým krásne a pokojné sviatky plné radosti a lásky. Milujte sa, množte sa a hybajte ešte na punč do mesta.
Denník Dovi Dopo 