Benátky – Karneval a knihy

• Prišiel som: Február 2017
• Videl som: Canal Grande, Most Rialto, Námestie Sv. Marka (Dóžov palác, Bazilika Sv. Marka, zvonica Kampanila), antikvariát Libreria acqua alta, most Ponte dell’Accademia, Bazilika Santa Maria della Salute, promenáda Fondamenta Zattere
• Zostal som: bez prenocovania

Šnicle, horalky a turistická daň za vstup

Benátky sú miestom, ktoré netreba nijak zvlášť predstavovať. Na propagáciu nemusia minúť ani cent, napriek tomu sem celoročne prúdia húfy turistov. Je ich tu dokonca tak veľa, že sa mesto v  roku 2019 rozhodlo zaviesť novú turistickú daň za vstup. I keď sa jedná skôr o symbolický poplatok, ktorý nemá ľudí odradiť od návštevy Benátok, ale skôr priniesť do rozpočtu nejaké to euro navyše. Ekonomický prínos z cestovného ruchu zrejme nezodpovedá tej enormnej mase turistov, ktorých sa tu denne premelie toľko, že si v tej skrumáži dýchajú na krky a skáču jeden druhému na päty. Lenže čo z toho, keď väčšina z nich tu neuskutoční žiaden spotrebný výdavok. Píšuc tieto riadky si spomínam na svoju diplomovku o Marketingovej stratégii cestovného ruchu Čachtíc, ktoré sa potýkali s niečím podobným v čase, keď prišiel do kín ten Jakubiskov „historický“ film Bathory, ktorý vďaka obrovskej marketingovej kampani zdvojnásobil v Čachticiach počet návštevníkov, čo však neprinieslo vyššie príjmy do obecnej kasičky a ani sa nejak zvlášť neodrazilo na tržbách miestnych podnikateľov. Jednoducho nevyužili potenciál a návštevníkov aj s ich plnými peňaženkami nechali odísť. Celkom slušný ušlý zisk, čo už. Ale nechcem odbáčať. Kto by mal záujem si ten blábol prečítať, tak celá práca je k dispozícii v študovni Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici a dokonca nie je a ani nikdy nebola utajená ako rigorózka nášho pána Kapitána…
V Benátkach je ponuka služieb pre turistov pomerne široká a majú desiatky možností, kde by mohli v pohode utratiť za pár minút aj celú výplatu. Lenže v tom je ten háčik. Stačí si dať jeden drink na terase na Námestí sv. Marka a hneď ste o dvadsať éčok ľahší. Vzhľadom na „jemne“ premrštené ceny sem veľa ľudí príde len na pol dňa v rámci 1-denného organizovaného zájazdu. V ruksaku šnicla v chlebe, horalka a jediné, čo si z tadiaľto odnesú je magnetka či karnevalová škraboška. I keď nezabudnem na jednu staršiu pani z nášho autobusu, ktorá si od pouličného predajcu za pár šupiek kúpila „originál“ Gucci kabelku a všetkým sa chválila, aký spravila super obchod. Kto vie kedy a či vôbec si uvedomila, že má doma čistý fejk. Každopádne si myslím, že vzhľadom na (ne)nákupné správanie turistov je zavedenie dane za vstup do Benátok úplne na mieste a tí čo sa nad tými pár eurami pohoršujú, nech radšej pekne sedia doma na zadku. It’s alright, because menej turistov rovná sa menej neporiadku.

Whopi a cesta do Benátok

Myslím, že najnavštevovanejšie sú Benátky v čase konania karnevalu, kedy som sa sem vybral aj ja s kamošom Robom. Tiež sme si zvolili jednodňový organizovaný zájazd nemenovanej cestovky z Nitry i keď pravdu povediac voči tejto forme cestovania mám trocha predsudky. Plný autobus dovolenkárov nie je zrovna moja šálka kávy, ale bol to ten najjednoduchší spôsob ako sa do Benátok cez víkend dostať. Dúfali sme tiež, že nás len privezú a následne si budeme môcť ísť ďalej po svojom. Tak sme sa rozhodli, že tomu dáme šancu. Autobus nás vyzdvihol v piatok večer na autobusovej stanici v Trnave, odkiaľ sme ešte pokračovali do našeho hlavného mesta  po pár paštikárov, ktorí zaplnili posledné voľné miesta a náš výlet na benátsky karneval sa mohol začať.
Krátko nad ránom sme po dlhej prebdenej noci  dorazili do Punto Sabbioni, z kadiaľ sme sa trajektom presunuli do centra Benátok. Na čele našej slovenskej výpravy bola malá ani nie 160 cm vysoká pani v strednom veku s veľkou kučeravou hrivou. Nepamätám si jej meno, ale hneď ako sme ju s Robom prvýkrát zbadali, nám bola nejaká povedomá. Akoby sme ju už videli, len sme nevedeli kde. Keď si naša sprievodkyňa vonku pred autobusom zapálila cigu, tak nám už bolo jasné. Bola slovenskou kópiou Deloris van Cantierovej, ktorú vo filme Sestra v akcii tak božsky stvárnila Whopi Goldbergová. A tak sme ju už počas celého výletu volali jednoducho Whopi. I keď sme o tej prezývke vedeli len ja s Robom.

Gondola – symbol Benátok

Hneď po príchode sme sa vrhli na fotenie úzkych drevených lodičiek zvaných gondoly, ktoré sú typickým dopravným prostriedkom v Benátkach. Ak máte niekto vo vačku nepotrebných 80 Eur, tak sa môžete nechať povoziť po kanáloch. My ste tejto lákavej ponuke odolali a dali prednosť pešibusu.

Canal Grande a most Rialto

Nasledovala prehliadka centra Benátok. Whopi nám za dopoludnie ukázala tie najznámejšie pamätihodnosti mesta. Krížom krážom uličkami sme sa dostali k najznámejšiemu benátskemu mostu Rialto, kde môžete pocítiť tie pravé turistické orgie. Dajú sa odtiaľ spraviť tie najkrajšie zábery známeho Canalu Grande. Keď si ale človek nedá pozor, tak ho tá jedna fotka môže vyjsť dosť draho, lebo v tej tlačenici telo na telo sa neopatrný turista môže stať ľahkou korisťou vreckových zlodejov. Vedľa sa nachádza miestne trhovisko, kde sme si dali na pár minút menší rozchod. Nakúpiť sa dá čerstvá zelenina a ovocie alebo aj živé kraby,  slimáky či inú háveď. Nechali sme si zájsť chuť a dali radšej neskôr obed v jednej z miestnych pizzériek.

Úzkymi uličkami k Námestiu Sv. Marka

Pokračovali sme smerom k Námestiu sv. Marka. Cestou Whopi upriamila našu pozornosť na orientačné šípky s nápisom St. Mark´s Square, ktoré boli umiestnené na fasádach niektorých rožných domov. Ich úlohou je pomôcť stratenému turistovi nájsť cestu von z benátskeho labyrintu, nakoľko v tej spleti úzkych uličiek by ľahko zablúdil aj Chuck Norris. Námestie sv. Marka je v podstate také centrum Benátok. Nachádza sa tu Bazilika Sv. Marka, Dóžov palác a vysoká veža so zvonicou Kampanila. Tu sa už naša tour so sprievodkyňou skončila. Niektorí členovia výpravy sa s Whopi ďalej vybrali na neďaleký ostrov Burano, ale ja s Robom sme sa rozhodli s nimi ďalej nepokračovať a strávili sme radšej zvyšok dňa túlaním sa ulicami Benátok. Nemusíme predsa na prvýkrát vidieť všetky ostrovy Benátskej lagúny. I keď je dosť možné, že pri budúcej návšteve si okrem zaplatenia spomínanej turistickej dane budem musieť vybaviť aj potápačský kurz, nakoľko vraj Benátky každým rokom pomaly miznú v mori.

Fotenie karnevalových masiek na Námestí sv. Marka

Bola už druhá polovica februára v meste vrcholila festivalová nálada. Masky, všade samé masky. Ale pravdupovediac, kvôli nim sme sem prišli. Na nete môžete nájsť viacero odporúčaní ako správne fotiť počas karnevalu, aby boli vaše zábery tip top. Lenže my sme mali zo sebou len mobily, takže nám tie rady o zaostrovaní či nastavení si clony boli prd platné. Napriek našej skromnej výbave sa nám podarilo zopár pekných fotiek. Veď posúďte sami.

Z fotoarchívu majstra Róberta

Robo sa s rodinou o dva roky neskôr do Benátok vrátil. To už mal so sebou ale novú zrkadlovku a musím povedať, že to má chalan v oku. Fotografovanie je zatiaľ iba jeho hobby (občas dáka svadba, narodky či akty), no aj tak si domov odniesol zábery jak ozajský profík. Tak s jeho súhlasom a požehnaním vám niektoré z nich predstavím.

Antikvariát Libreria acqua alta

Popoludní sme navštívili antikvariát Libreria acqua alta. Tisíce kníh naukladaných jedna cez druhú vytvárali komíniky, ktorých statika musela byť labilná jak duševná rovnováha Seleny Gomez. Nechápem, že sa tam tie knižné mrakodrapy ešte na nikoho nezrútili. Na druhej strane, keby ma zavalí taká masa kníh, aspoň neumriem sprostý, nie? Liberia acqua alta je taký turistický antikvariát. Nie ako ten v Nekonečnom príbehu, kde by okrem jedného starého knihovníka čítajúceho a bafkajúceho fajku nebolo viac ani nohy. V tomto kníhkupectve bolo pomerne rušno. Ľudia sa tu okrem prehrabávania sa v knižkách fotili pri schodíkoch z kníh tzv. Book steps. Nie som síce žiadny knihomoľ či vášnivý čitateľ akým bol Bastian Balthazar Bux, ale aj pre mňa bolo toto miesto naozaj čarovné a pokiaľ budete niekedy v Benátkach a máte aký taký vzťah ku knihám, choďte sa tam určite pozrieť.

Bazilika Santa Maria della Salute

Cez drevený most Ponte dell’Accademia sme sa dostali to menej rušnej časti Benátok. Mierili sme do lokality Punta della Dogana, kde sa končí Canal Grande. Nachádza sa tu ikonická Bazilika Santa Maria della Salute s obrovskou kopulou, ktorú sme videli ešte ráno z lode cestou do Benátok. Po východnej strane vedie promenáda Fondamenta Zattere, kde sme sa mohli konečne voľne poprechádzať a roztiahnuť paže bez toho, že by sme niekomu vypichli oko, keďže táto oblasť je už pomerne ďaleko od epicentra turistov. Musím povedať, že po dlhom dni strávenom v benátskom mravenisku, nám to ticho a pokoj padli celkom vhod.

Arrivederci a dopo!

S pomaly blížiacou sa zlatou hodinou sme sa ale znovu pobrali na Námestie sv. Marka, kde sme sa mali stretnúť s našou sprievodkyňou Whopi a zvyškom slovenskej výpravy. Pred tým ako však slnko nad Benátkami úplne zapadlo, stihli sme sa vyviezť hore do 98 metrov vysokej zvonice Kampanily. Tu sa nám naskytol krásny výhľad na Benátsku lagúnu, ktorá sa už pomaly chystala ho haján, zatiaľ čo nás neborákov ešte čakala ďalšia dlhá bezsenná noc v autobuse. Nebanujem však a išiel by som zase. Arrivederci a dopo!