Barcelona – Prvé rande s katalánskou kráskou

• Prišiel som: Máj 2017
• Videl som: Arco de Triunfo, Barceloneta, La Rambla. Gotická štvrť, Casa Milá, Casa Batlló, La Sagrada Familia, Sant Pau, Parc Güell, Tibidabo, Montjuïc, Placa d’Espanya, Magic Fountain of Montjuïc, Nou Camp
• Zostal som: 3 noci

Bienvenidos a Barcelona! (Vitajte v Barcelone)

Do Barcelony, druhého najväčšieho mesta Španielska a hlavného mesta provincie Katalánsko, som cestoval v polke mája s kamošom Ondrom. Bola to moja druhá návšteva Španielska. Rok pred tým som sa rozlúčil s letom dovolenkou vo Valencii a španielske pobrežie mi tak zachutilo, že som sa vybral do týchto končín znova. I keď je pravda, že na Barcelonu som si brúsil zuby už oveľa dlhšie. Veď kto by nechcel vidieť najznámejšiu španielsku metropolu preslávenú architektonickými skvostami majstra Gaudiho, pôsobisko viacnásobného držiteľa Zlatej lopty pre najlepšieho futbalistu planéty – argentínskeho loptového virtuóza Messiho, Freddieho ospevovanú Barcelóóónu, ktorá inšpirovala aj Woodyho Allena k oscarovej snímke Vicky Cristina Barcelona, v ktorej svoju horkokrvnú náturu filmovým divákom naplno predviedla španielska herečka Penélope Cruz? Pozývam vás teda aj ja na menšiu cruise do mesta, ktoré svojou jedinečnou architektúrou, chutným jedlom či svetovým futbalom priláka ročne milióny turistov. Takže Bienvenidos a Barcelona! (Vitajte v Barcelone)
Leteli sme z Bratislavy na letisko v Girone, odkiaľ jazdia autobusové transfery priamo do centra Barcelony. Po pristátí na letisku som si našiel zmeškaný horor. Bola to naša katalánska spojka – pani z Fira Quest House, kde sme mali zarezervované 3 noci. Poslal som jej správu, že sme práve nastúpili na autobus do centra Barcelony a okolo druhej popoludní nás môže očakávať. Keď sme dorazili na adresu nášho ubytka, teta nás už vyčkávala na ulici pred bytovkou. Guest house bol vlastne taký mini dovolenkový apartmán, v ktorom sme mali s Ondrom vlastnú izbu a o kúpeľňu s kuchyňou sme sa delili s ďalšími hosťami. Nebola to síce žiadna sláva, väčšia je aj babkina špajza, ale aj tak sme boli celý deň vonku a toto ubytko nám slúžilo len ako miesto, kde sme po dlhom dni v meste padli mŕtvi do postele. Centrum bolo vzdialené asi 4km, no blízko sme mali zastávku metra, ktorým sme sa dostali všade. Keď dali dvaja bankári hlavy dokopy, rýchlo si spočítali, že najlepšie je kúpiť si lístok T-10 platný na 10 jázd, čo každému na tie 3 dni bohato stačilo. Tým, že sme bývali v okrajovej časti mesta, sme po večeroch opáčili aj zašité lokálne krčmičky, v ktorých popíjali a sledovali futbalové zápasy miestni katalánski štamgasti. Ale pekne poporiadku, čo sme počas nášho výletu v Barcelone videli vám rozpoviem v nasledujúcich riadkoch.

Arco de Triunfo (víťazný oblúk)

Našu púť Barcelonou sme začali pri Acro de Triunfo nachádzajúcom sa neďaleko hlavnej autobusovej stanice. Pamätám si, keď som ako 16 ročné ucho videl prvýkrát víťazný oblúk v Paríži. Vtedy som bol celkom ohúrený. Dnes už viem, že podobných pamätníkov sú po svete desiatky. Nájdete ich trebárs v Miláne, Skopje, Nursultane a bohvie kde všade ešte. Asi by ma vôbec neprekvapilo, keby nejaký stojí aj na parkovisku pri potravinách v Horných Salibách. Ten barcelonský sa od ostatných víťazných oblúkov trocha odlišuje. Je postavený z tehál a zaujme preto svojou výraznou oranžovo-červenou farbou. Stojí na začiatku rušnej promenády, na ktorej to od rána do noci pulzuje životom. Potuluje sa tu mnoho turistov, predajcov a svoje tanečné kúsky predvádza niekoľko pouličných umelcov. Kráčajúc ulicou sme sa dostali do mestského parku Parc de ja Ciutadella, ktorého zelené trávnaté plochy poskytujú ideálne miesto na relax. Ľudia len tak vylihovali, debatovali, počúvali hudbu, čítali knižky a užívali si slnečné májové popoludnie. Aj by sme azda nachvíľu postáli, no z parku je to už len na skok k pobrežiu a na vychýrenú mestskú pláž Barcelonetu, ktorá patrí medzi najlepšie mestské pláže v Európe.

Mestská pláž Barceloneta

Zrejme preto je Barcelona medzi turistami tak obľúbená, lebo tu okrem behania po pamiatkach môžu oddychovať na žltom piesku krásnej mestskej pláže nachádzajúcej sa len pár minút od centra. Nachvíľu sme si tu sadli, užívali si slnečné lúče a nechápajúc sledovali ako si skupinka fitnes nadšencov dáva do tela na workoutovom ihrisku. Mňa by veru v tom horku nikto na nejakú preliezku nedostal. Každý máme ale svoje priority a to je dobre. Tou našou bolo uhasiť smäd, keďže sucho v ústach nás už upozornilo na blížiacu sa dehydratáciu. Od potulného plážového predajcu sme si kúpili dve plechovky piva a pripili si na náš katalánsky víkend. Ešte dobre, že som si z domu zobral slnečné brýle, lebo od mora vial silný vietor, ktorý rozfúkaval piesok na pláži a vháňal nám jeho malé zrnká priamo do očí. Pláž bola plná ľudí, no nekúpal sa takmer nikto. Po lýtka sme vkročili do mora, aby sme otestovali teplotu vody. Spevák Laco Lučenič by zrejme napísal, že je chladná ako zmrzlinový poháár… Ja som sa zmohol len na „Brrr, do čiči!“ a pálil rýchlo do ehm na breh. Ručička teplomera už síce atakovala 30 stupňov, avšak na kúpanie sa v mori bolo v polke mája stále priskoro. Po pláži sme sa prešli smerom k prístavu, kde sa týči vysoký pamätník Mirador de Colom, postavený na počesť janovského moreplavca Krištofa Kolumba. Tento talentovaný cestovateľ, ktorý si pomýlil pobrežie Ameriky s Indiou sa po svete plavil v službách španielskej kráľovnej, a preto aj prvá krajina, ktorú po objavení Nového sveta navštívil bolo práve Španielsko. No a my dvaja sme z Barcelonety pokračovali v objavovaní zákutí katalánskej krásky smerom do centra, kde našou ďalšiu zastávkou bola ulica La Rambla.

• 

• 

Bulvár La Rambla

La Rambla (v preklade bulvár) je nielen najznámejšou ale aj najrušnejšou ulicou Barcelony. Je dlhá asi kilometer a po oboch stranách ju lemujú stromy, takže nám počas horúceho popoludnia aspoň na chvíľu poskytla trocha blahodarného tieňa. Je tu množstvo stánkov, reštaurácií, pouličných umelcov a živých sôch. Barcelona je najnavštevovanejším mestom Španielska, čomu zodpovedajú aj ceny, ktoré sú na La Ramble vzhľadom na vysokú koncentráciu turistov premrštené ešte viac. My chudobní chlapci zo Slovenska sme sa tu radšej moc nezastavovali. Zopárkrát nás ale stopli mladí Španieli núkajúci nám marihuanu. Tip pre dámy – Ak vás na La Ramble švárny španielsky šuhajko osloví otázkou „Weed?“ alebo „Coffeshop?“, tak vás nepozýva na kávu, ale vám chce iba predať trávu. Úprimne, mňa veru tento preplnený a predražený bulvár nijak zvlášť neohúril. Barcelona ukrýva oveľa krajšie a zaujímavejšie miesta.

V gotickej štvrti

Z La Rambly sme sa plynulo presunuli do gotickej štvrte, ktorá je myslím najstaršou časťou Barcelony. Okrem zachovaných stredovekých budov sa tu nachádzajú aj tri krásne katedrály z 13 a 14. storočia. Basilica de Santa Maria del Pi, Basilica of Santa Maria del Mar a uprostred nich dominanta gotickej štvrte Cathedral of Barcelona. Táto časť Barcelony nás oboch očarila a treba ju určite navštíviť. Je to tiež jedna z mála lokalít, ktorá nie je poznačená špecifickým rukopisom slávneho katalánskeho architekta Gaudiho, na ktorého umenie môžte reagovať buď veľkým WOW alebo aj povestným WTF (what the f*ck). Myslím, že patrím ku skupine ľudí, ktorá by Gaudimu dala palec hore, i keď návrh svojho nového bývania by som mu asi nezveril. Na môj vkus bol jeho štýl moc farebný, prečačkaný a navyše jeho najslávnejšie dielo chrám La Sagrada Familia stále nie je dokončené…

• 

• 

Kto bol Antoní Gaudi?

Kto bol vlastne ten Antoní Gaudi? Žil na prelome 19. a 20. storočia. Vraj moc nevynikal medzi študentmi, no aj tak sa z neho nakoniec stal najslávnejší architekt Španielska. Na rozbehu jeho kariéry mala zásluhu významná barcelonská rodina Güellových, pre ktorú realizoval viaceré zákazky. Za Gaudiho úspechom stojí predovšetkým jeho obrovský talent a jedinečný hravý rukopis, ktorým sa odlišoval od ostatných architektov. Na tú dobu sa dožil celkom slušných 73 rokov. Nezomrel však prirodzenou smrťou. Na život si nesiahol sám, neskolila ho choroba ani sa na druhý svet nedostal rukou iného človeka. Zrazila ho obyčajná električka, ktorej ten nešťastník skrížil cestu. Vďaka svojmu dielu však zostal nesmrteľný a jeho odkaz môžeme dnes obdivovať po celej Barcelone. Vlastne ani nepoznám iné mesto, ktorého genius loci by bol tak výrazne ovplyvnený umeleckým cítením jedného človeka. Takže tu je pár príkladov toho, čo nám tento pán architekt po sebe v Barcelone zanechal.

Casa Milá a Casa Batlló

Casa v preklade znamená dom, budova. Casu Milá a Batlló sme si stihli pozrieť ešte v prvý deň. Obe sa nachádzajú neďaleko Katalánskeho námestia. Casa Batlló má farebne ladenú fasádu a veľké okná zdobí modrá mozaika. Do očí však najviac udrú balkóny pripomínajúce lebky a stĺpy pred oknami v tvare kostí. Kto vie čo sa Gaudimu honilo hlavou, keď to navrhoval a či jednou z jeho klientok nebola aj stará Baba Jaga z Mrázika a jej luxusná drevená casa na stračej nôžke. Casa Milá zase zaujme svojím netradične vlnitým priečelím. I keď nezvyčajné tvary častokrát až popierajúce zákony fyziky sú pre Gaudiho typické. Do každej z budov sa dá kúpiť aj vstupenka s audiosprievodcom za zhruba 25€. My sme dnu nešli, nie že by to nestálo za to, avšak v Barcelone treba mať priority, lebo by ste len za vstupy do múzeí a pamiatok utratili pol výplaty. My sme svoje eurá utopili radšej v jedle a pití.

• 

• 

La Sagrada Familia

Po stopách majstra Gaudiho sme pokračovali aj druhý deň. Po svetských budovách nás tento raz čakalo jeho najväčšie a najznámejšie dielo – rímskokatolícka katedrála La Sagrada Familia, ktorú bohužiaľ nikdy nedokončil. Finálnu podobu by mala mať na sté výročie od jeho úmrtia, t.j. v roku 2026. Tak držím palec a verím, že tie hrdzavé žeriavy z jej priečelia do tej doby naozaj zmiznú. Asi najväčšou pikoškou ohľadne tejto katedrály, ktorú ročne navštívia milióny turistov z celého sveta je, že len nedávno dostala od mesta právoplatné stavebné povolenie. Viac jak 130 rokov bola teda čiernou stavbou. Dobré, nie?

• 

• 

(Bývalá) nemocnica Sant Pau

Neďaleko Gaudiho nedokončenej katedrály je budova bývalej nemocnice Sant Pau, ktorú naprojektoval Gaudiho rival Montaner. Je to neskutočne krásna stavba a určite právom zapísaná na zozname svetového kultúrneho dedičstva. Normálne radosť byť chorý. Na tomto mieste vydýchol aj samotný Gaudi, ktorého sem doviezli po nešťastnej zrážke s električkou. Svojmu pôvodnému účelu už však neslúži. Dnes ju rekonštruujú a bude tu sídliť múzeum. Vedľa Sant Pau je zastávka, z ktorej každých 20 minút jazdia autobusy č.191 k známemu Parc Güell, kde sme mali popoludní namierené aj my.

Rozprávkový Parc Güell

Kde bolo, tam bolo…Tak týmito slovami by som mohol začať našu návštevu rozprávkového Parc Güell. Nejedná sa o klasickú záhradu, ale o miesto plné architektových snových výmyslov, ktorú Gaudi navrhol pre rodinu Güell. Mali sem vopred zakúpené lístky na konkrétny čas, aby sme sa vyhli radom. Do samotného parku je síce vstup zdarma, avšak tá najzaujímavejšia časť je platená. Uprostred parku je námestie, ktoré lemuje obrovská mozaiková lavička, z ktorej je ten najlepší výhľad na dva pestrofarebné domčeky pripomínajúce perníkové chalúpky. Že by sa Gaudi inšpiroval rozprávkou o Jankovi a Marienke? To neviem, ale dnu sme nešli. Čo ak by tam skutočne bola zlá katalánska ježibabka, ktorá by sa nás pokúsila vykŕmiť paellou, opiť sangriou a potom hodila do pece? Taký osud nás našťastie nepostihol. Stretli sme len dve milé čokoládové dievčiny, s ktorými sme sa v Gaudiho rozprávkovom parku aj zvečnili. Sú dve veci, ktoré budem ľudom tmavej pleti vždy závidieť – ich snehobiele zuby a hlavne to, že sa nikdy nespália, lebo ja chudáčisko som po pár minútach strávených na slnku hneď ružový ako prasátko.

Vrch Tibidabo

Z Parc Güell sme sa autobusom odviezli do centra Barcelony na námestie Placa de Catalunya, odkiaľ jazdí autobus na miesto s kúzelným názvom Tibidabo. Znie to ozaj jak nejaké zaklínadlo. Zdá sa vám to povedomé? Isto ste už o ňom už počuli alebo vám niekto rozprával Joeyho historku o batôžkovaní po západnej Európe, ktorá je vraj magnetom na baby a mala tak aj zúfalému Rosovi pomôcť dostať dievča do postele. Vrch Tibidabo je tiež najvyššie položeným miestom v Barcelone, z ktorého je úžasný výhľad na celé mesto. Nachádza sa tu zábavný park, ktorý ale ocenia skôr deti. Nás zaujímal viac chrám Temple of the Sacred Heart of Jeasus, na streche ktorého stojí obrovská bronzová socha Krista s rozpaženými rukami pripomínajúca tú z brazílskeho Ria de Janeira. Za smiešne 2 eurá som si kúpil lístok na atrakciu zvanú Talaia. V malej kabínke na konci železného ramena som sa vyviezol do výšky 50m a ocitol sa tak na najvyššom mieste Barcelony. Kto sa nebojí výšok, vrelo odporúčam. Pre mňa neskutočný zážitok, na ktorý som Ondra neukecal. Mal zrejme pocit, že ho svet ešte bude potrebovať, a preto radšej zostal dolu v bezpečí.

• 

• 

Lanovkou na vrch Montjuïc

Aj tretí deň sme pokračovali v túlaní sa mestom. Po ľahších raňajkách v kaviarni v prístave sme sa presunuli k stanici visutej lanovky, ktorou sme sa odviezli k úpätiu kopca Montjuïc v južnej časti Barcelony. Síce sme si vystáli skoro hodinovú radu, ale ten výhľad za to rozhodne stál. Na samotný vrch kopca Montjuïc sme šlapali ešte asi pol hodinu pešo. Stojí tu vojenská pevnosť, ktorá ma až tak neohúrila. No sánka mi padla pri pohľade na majestátny barcelonský prístav. Bolo pravé poludnie, keď sme sa prechádzali po hradbách pevnosti. Okrem nás tu v tom čase moc turistov nebolo. Všetci boli isto zalezení niekde v tieni, lebo slnko už nechutne pieklo. Mal som oblečené tielko a začínali ma už riadne páliť ramená. Bolo mi jasné, že na kúpu opaľovacieho krému je už kapánek pozdě. Tú noc som oka nezažmúril a klepúc sa v triaškach som len počúval ako si môj kamarát spokojne píli drevo. Dobre mi tak.

• 

• 

Centrálne námestie Placa d’Espanya

Popoludní sme sa stavili na čínu v obchodnom centre Arenas de Barcelona na centrálnom námestí Placa d’Espanya. Z diaľky ani nepoznať, že sa jedná o nákupné centrum. Svojím kruhovým pôdorysom a použitým stavebným materiálom totiž pripomína viac koloseum alebo býčiu arénu akú som videl aj rok predtým vo Valencii. Šli sme sa pozrieť aj hore na strechu odkiaľ sme mali hlavné barcelonské námestie jak na podnose. Zaujalo nás svojou dokonalou symetriou. Dominantným prvkom sú Torres Venecianes – dve vysoké veže náramne sa podobajúce na zvonicu z Námestia sv. Marka v Benátkach. Na ulici za nimi sa zvyknú konať rôzne podujatia a výstavy. Nachádza sa tam aj Národné múzeum katalánskeho umenia, pred ktorým stojí krásna kaskádovitá fontána a tiež známa Magic Fountain of Montjuïc, ktorá v noci predvádza úžasnú hudobno-svetelnú show. Pred nami sa však hanbila a nezabékala ani raz.

Futbalová svätyňa Camp Nou

Na záver nášho výletu sme sa boli pozrieť aj k futbalovému štadiónu katalánskeho veľkoklubu FC Barcelona Nou Camp. Stoja pred ním bronzové sochy jeho najväčších legiend. Tou žijúcou je samozrejme argentínsky kanonier Messi, ale najlepší hráč akého kedy Barcelona mala bol česko-slovenský rodák Ladislav Kubala, ktorý bol v roku 2019 zapísaný aj do Siene slávy slovenského futbalu. Hovorí sa, že tento talentovaný útočník tak priťahoval pozornosť divákov, že bolo potrebné, aby (mu) Bacelona postavila väčší štadión. Vedľa Nou Campu môžte skočiť do pivárne La Cerveseria Estrella Damm na rovnomenné pivo, ktoré sa varí priamo v Barcelone v pivovare Damm. Ak ste ho už pili, tak mi možno dáte za pravdu, že chuťovo to nie je nič moc. Pre mňa je Estrella len taká zafarbená voda, ktorá okolo piva ani nešla. FC Barcelona je možno jedným z najlepších futbalových mužstiev planéty, no ich oficiálny sponzor pivovar Damm až taký svetový nie je. Ale to je len môj subjektívny názor. Hovorí sa koľko ľudí, toľko chutí, ale ja dám radšej prednosť Ipe z piešťanského pivovaru Žiwell, ktorá sa s tamtým patokom nedá porovnať. No a pri barcelonskom futbalovom svätostánku sme už našu púť Barcelonou zakončili. Takže that’s all folks.

Moje prvé rande s katalánskou kráskou dopadlo celkom dobre. Za tie 3 dni sme ju prešli skrz na skrz. Ukázala nám svoje najznámejšie zákutia a očarila svojím šarmom. Viem, že s Barcelonou to nebola len jednorázovka. Z miest, ktoré som už za svoj život navštívil patrí rozhodne k tým najkrajším a je preto súčasťou môjho užšieho výberu s názvom Want to see again (Chcem vidieť znova). Naše budúce stretko si predstavujem už trochu inak, viac chillovo, s menším počtom pamiatok, nazrieť trebárs dovnútra La Sagrady Familie, skočiť na futbalový zápas alebo si len tak leňošiť v parku či na pláži. Snáď sa už potom odtiaľ nevrátim s otlakmi na nohách a opálený podľa tielka ako taký truľo. 🙂