Niš – (Vý)let do socíku

• Prišiel: Marec 2017
• Videl: Ulica Kopirateva, centrum mesta a Námestie kráľa Milana, Stambolská brána, Nišská pevnosť, Bulevar Dr. Zorana Đinđića alias Nišhatan, Ćele kula (zvonku)
• Zostal: 1 noc

Kto by nemiloval Balkán? V juhovýchodnej Európe má vďaka priaznivým cenám aj priemerný Slovák aspoň na chvíľu pocit, že nie je úplný žebrák. Keď k tomu pridáte lacnú letenku z Bratislavy, tak si môžte užiť fajnový výlet, po ktorom nebudete po zvyšok mesiaca žrať suché rožky. Ak nepočítam rodinnú dovolenku v Sutomore na pobreží Čiernej Hory, tak sa dá povedať, že som čaro Balkánu objavil až na jar roku 2017, keď som sa sem vybral na predĺžený víkend s dvoma kamošmi Jožom a Maxom. Naším cieľom boli srbské mestá Niš a Belehrad. Ako sa nám tento výlet vydaril vám rozpoviem v nasledujúcich riadkoch. Začínam mestom Niš, kde dohromady ništ neni a tak nám tu jeden deň bohato stačil.

Niš – prvý dojem

Po pristátí na malom Medzinárodnom letisku Konštantína Veľkého, ktoré je v skutočnosti veľké asi jak kulturák v Krakovanoch nás pobavil traktor s vlečkou prevážajúci podpalubnú batožinu. Vyzeral akoby si len odbehol z RDN (Roľníckeho družstva Niš) a keby sa lepšie prizrieme, možno by sme na jeho pneumatikách aj našli stopy po kravských lajnách. Ale tak boli sme predsa na juhu Srbska a nie kdesi na Francúzskej riviére. Čo mi pripomína jeden bizarný príbeh o štyroch domotaných českých turistoch, ktorí koncom roku 2016 obletel internet a určite ste o ňom už tiež počuli. Títo mamľasi si pomýlili francúzske letovisko Nice so srbským mestom Niš a tak sa namiesto známeho Azúrového pobrežia celý víkend promenádovali po nábreží rieky Nišava. Nuž aj takéto vtipné situácie cestovanie niekedy prináša. Nepochybujem však, že si aj napriek tomuto „malému“ nedorozumeniu svoj víkend v Srbsku užili rovnako ako aj my.

Ulica Kopirateva

Z letiska do mesta jazdia autobusy, no my sme dali prednosť taxíku, keďže taxa pre tri osoby nebola nijak zvlášť vysoká. Ubytovali sme sa v hoteli Eter v srdci Nišu pri ulici Kopitareva, ktorá bola v minulosti centrom života remeselníkov. Dnes je plná reštaurácií a kaviarní a po celej jej dĺžke sa tiahla vôňa čerstvo grilovaného mäsa. Sadli sme si na terasu jednej z nich. Ja som si objednal tradičný pokrm z mletého mäsa zvaný pljeskavica a zalial ho domácim pivom Zaječarsko. Na jej konci je malé námestie, ktorému dominuje bronzová socha známeho srbského spisovateľa Stevana Sremača, ktorý v Niš strávil časť svojho života. Svoje najslávnejšie obdobie však zrejme zažíva až teraz, keď sa tu s ním fotí pomaly každý turista. Sedí si tam bez pohnutia za stolom pri poháriku s hrdinom z jeho knihy – pánom Kalčom a jeho verným spoločníkom psom Čapom. Tento milý monument je v podstate ukážkou toho, čo ľudia na Balkáne majú najradšej – vysedávať na terase a nikam sa nenáhliť. Život treba predsa žiť, nie len prežívať. Porobili sme si tu zopár záberov a pomalým krokom šli zistiť, čo zaujímavé Niš ešte ukrýva.

CENTRUM MESTA – NÁMESTIE KRÁĽA MILANA

Pokračovali sme krížom cez pešiu zónu, na konci ktorej sa pred nami otvorilo Námestie kráľa Milana, ktoré je samotným centrom Nišu. Uprostred neho sa týči pamätník venovaný osloboditeľom mesta. Priznám sa, že mňa toto miesto nijak zvlášť neohúrilo. Celé to tu dýcha socíkom a svojím šarmom ho v pohode do vačku schová aj Námestie oslobodenia v Senici. Je tu síce rad historických domov a viacero kaviarní no do očí aj tak najviac udrie na opačnej strane stojaci vysoký hotel Ambasador a obchodný dom ala prior. Nepochybujem, že domáci na svoje námestíčko nedajú dopustiť, no ja nejak nedokážem túto „malebnú“ betónovú architektúru oceniť. Ak sa do Nišu ešte niekedy vrátim, tak to určite nebude pre jeho neopakovateľný génius loci.

STAMBOLSKÁ BRÁNA

Cez Tvrđavski Most ponad už spomínanú rieku Nišava vedie chodník k Stambolskej bráne, ktorá je symbolom mesta a vstupom do Nišskej pevnosti. Moc sa z nej síce nezachovalo, no je tu krásny park a pekný výhľad. Zablúdili sme sem aj v noci, kedy sa to tu hemží násťročnými spratkami, ktorí si z pevnosti spravili skicár a niektoré časti múru tí naničhodní nišskí niktoši nevkusne počmárali. Ale niet sa čomu čudovať, keďže vstup je zdarma a pamiatka nie je nikým strážená.

• 

• 

„NIŠHATAN“ A VEŽA Z LEBIEK

Ešte pred cestou so Srbska som čítal o mieste zvanom Ćele kula. Je to taká malá kaplnka, vo vnútri ktorej sa nachádza asi tri metre vysoká veža postavená z ľudských lebiek pripomínajúca povstanie Srbov proti Turkom. Mala byť výstrahou pre tých, čo by sa znova pokúsili Turkom vzdorovať. Z pôvodných vyše 900 lebiek sa síce zachovalo asi 58, no aj tak je toto miesto považované za významnú atrakciu, ktorú treba navštíviť. Od centra je Ćele kula vzdialená asi 3 km a dostanete sa k nej po Bulevari Dr. Zorana Đinđića. Ako sme tak kráčali, zdalo sa nám akoby sme sa ocitli desiatky rokov späť v čase. Celý Niš je v podstate takou výkladnou skriňou bývalého režimu, a teda mesto, v ktorom si prídu na svoje hlavne pamätníci socializmu. Popri ceste postávali autá zvané zastavy. Ak ste o nich ešte nepočuli, tak je to taký mix fiat 126-ky a lady, ktoré naše cesty brázdili v 80. rokoch minulého storočia. Je fascinujúce keď si uvedomím, že na túto cestu do minulosti nám stačil len 90 minút trvajúci let z Bratislavy. Okolo nás sa týčil rad obrovských ošarpaných činžiakov, ktoré už stihol nahlodať zub času. Túto betónovú džungľu sme nazvali Nišhatan a bulvár Nišhatanskou riviérou.

• 

• 

Keď sme asi po pol hodine dorazili k Ćele kule, bolo už zatvorené. Mierne sklamaní sme si povedali, že sem predsa môžme zájsť aj po víkende, keď sa vrátime z Belehradu. A tak sa aj stalo. Keď sme sa v pondelok opäť ocitli v Niši, skúsili sme šťastie po druhý raz. Znova sme absolvovali pol hodinovú prechádzku naprieč Nišhatanom a zase zbytočne. Pred vstupom do Ćele kuly nás totiž čakalo nemilé prekvapenie. Brána bola opäť zavretá. Nevedeli sme, či sa smiať alebo plakať. Otváracie hodiny sú síce každý deň do 19-tej, no okrem pondelka. Nechápem, že si to nikto z nás troch nevšimol. Čo už, asi nám tie lebky jednoducho neboli súdené. No mohli sme náš čas využiť lepšie a pozrieť si v Niš niečo iné. Trebárs sa taxíkom odviezť kúsok za mesto k pamätníku druhej svetovej vojny s názvom Memorial Park Bubanj, na ktorom stoja obrovské betónové sochy v tvare zovretých pästí. Na to už žiaľ nezostal čas.

NÁŠ VEČER V NIŠ

Vrátim sa ešte k piatkovému večeru, keď sme v Niš navštívili írsku krčmu Crazy Horse. Neviem prečo práve neďaleko centra mesta pár stoviek metrov od sochy osloboditeľa na koni leží pub s takýmto názvom. Ale to je fuk. Jožo mal ako obyčajne chuť na slivovicu. Domnieval sa, že v Irish pube bude angličtina vhodný dorozumievací jazyk. Pýta sa teda čašníka: „Do you have plum brandy?“ Ten chudák nechápavo pozeral. Tak to skúsil znova: „Plum, spirit,“ pričom palcom a ukazovákom naznačoval poldecák. No čašník stále len krútil hlavou. Vyzeralo to, že bude dnes večer bez svojho obľúbeného moku. Až napokon z Joža vypadlo zázračné slovo slivovica. „Aaa šljivovicááá!“ prikývol čašník a isto si pomyslel, prečo to ten kurac jeden nepovedal hneď? Angličtinu sme už viac v Srbsku ani neskúšali. Nebolo treba. Slovenčina v kombinácii s rukami, nohami na dorozumenie sa na Balkáne úplne postačuje. I keď v Belehrade sme si celkom dobre pospíkovali s jedným vychcaným taxikárom. Ale o tom neskôr.
Náš večer pokračoval ďalej v disco bare Diamond, ktorý sa nachádzal kúsok od nášho hotela krížom cez ulicu s milým názvom Dušanova. Ten večer tam mala živý koncert dáka srbská diva. Avšak keby niet jej, tak polka baru zíva. Povestnú balkánsku horkokrvnosť a bujarý nočný život som si veru predstavoval trochu inak. Ale je dosť možné, že sme len netrafili ten správny podnik, kde okrem nás nebol takmer nik. Ale aspoň sme toho toľko nevypili, lebo nasledujúci deň nás čakala asi dvojhodinová cesta busom do Belehradu a pre nechcenú opicu nebolo na sedadle už voľné miesto. O hlavnom meste Srbska vám ale porozprávam zas nabudúce.

Ako by som v krátkosti zhodnotil Niš? Nie je to mesto, do ktorého by som sa po uši zaľúbil. No rozhodne neľutujem. Ten retro pocit, akoby som sa vrátil späť v čase za to rozhodne stál. Ak máte radi aj iné ako prvoplánové destinácie, mali by ste Niš určite navštíviť.