- Prišiel: November 2018
- Videl: Hua Lu, Tam Coc, Mua Caves
- Zostal: 1 deň
VIETNAM VÝLET Č.1
Po troch dňoch strávených v Hanoji sme už boli vcelku adaptovaní na nové prostredie a nažhavení na objavovanie ďalších zaujímavých zákutí severného Vietnamu. A keďže nás nepostretli ani žiadne srákoty (s ktorými sa tu občas turisti boria), mohli sme sa bez obáv pred hnedou katastrofou vybrať na náš prvý výlet za hranice hlavného mesta. Ráno nás na hoteli vyzdvihla mladá ukecaná sprievodkyňa a zaplnili sme tak posledné dve voľné miesta v prťavom mikrobuse smerujúcom do provincie Ninh Bình, ktorá je vzdialená len necelých sto kilometrov od Hanoja no ukrýva scenérie jak z iného či strateného sveta. Celou oblasťou sa tiahnu bujným porastom pokryté vápencové skaly pozdĺž ktorých preteká rieka obklopená ryžovými poliami. Toto tajuplné miesto oslovilo nielen mňa s Robom, ale aj režiséra Jordana Vogt-Robertsa, ktorý tu so svojím štábom pred pár rokmi natočil dobrodružnú snímku o opičiakovi menom King Kong. Myslím, že tento ich celovečerný počin zvýšil trocha návštevnosť, no Ninh Bình napriek tomu ani teraz nepatrí medzi turistami prepchané lokality, čo je vlastne celkom fajn. Po predstavení seba a zvyšku posádky nám sprievodkyňa priblížila program dňa. Prvou zastávkou malo byť starobylé mesto Hua Lu, potom plavenie sa na člnoch po rieke Nho Dong, za čím nasledovalo bajkovanie okolo dediny Tam Coc a na záver výstup na Mua Caves s parádnym panoramatickým výhľadom do okolia. Tááákže dosť bolo rozkoše, nasadiť sedanky, Tour de Ninh Bình práve začína.
NA SKOK V STAROBILOM HUA LU
V 11. storočí bolo Hua Lu hlavným mestom Vietnamu. Nejedná sa však o mesto ako také. Zachovalo sa tu len niekoľko chrámov a modlitebných miest, kde si môžte zapáliť sviečku a tváriť sa chvíľu pokorne. Atmosférou mi to pripomínalo trocha hanojský Chrám literatúry, ale že by sme z Hua Lu padli na riť veru povedať nemôžem. Oveľa väčšiu pasiu sme mali zo slamených klobúkov, ktoré sme fasovali pred vystúpením z mikrobusu. Nosili sme ich na hlavách takmer celý deň a robili si v nich fotečky na internety jak malí chlapci. Ten klobúk mám stále doma na poličke a pripomína mi tak tieto skvelé chvíle vo Vietname.
PÁDLOVANIE NOHAMI NA RIEKE NHO DONG
Po obede sme sa presunuli do Tam Coc, kde náš program pokračoval plavením sa v malých trojmiestnych člnoch po rieke Nho Dong. Obliekli sme si záchranné vesty a nasadli do loďky číslo 13, ktorú vesloval postarší no stále čiperný pánko v okrúhlej čiapke. Zarytý fajčiar Robo mu okamžite padol do oka. Tí dvaja spolu kecali a húlili celú cestu. Inak špecialitou v Tam Coc je to, že sa tu miesto rúk pádluje nohami. Povedal by som, že ideálna práca pre ľudí, ktorých nebaví sedieť celý deň v kancli a majú obe ruky ľavé. S fajčením teda nemal náš vodič najmenší problém a nezastavil ho ani lejak, ktorý sa na nás spustil asi v polke cesty. Dobre, že sme mali so sebou pršiplášte. Škoda len, že zostali so zvyškom osobných vecí v autobuse… Pred hustým dažďom nás však aspoň na chvíľu ochránili tri jaskyne (Tam Coc mimochodom v preklade znamená tri jaskyne), ktorými sme počas plavby prechádzali. A práve pri nich na turistov číhajú ako supy ďalší veslári s člnmi plnými rôzneho tovaru a nedajú človeku pokoj, dokým si od nich aspoň niečo nekúpi. Robo našemu kormidelníkovi kúpil balíček cigariet, čím sa ich nové kamarátstvo posunulo ešte o level vyššie. Náklonnosť medzi mini bola natoľko vrúcna, že mu dokonca navrhol, aby si vzal za manželku jeho dcéru. No skoro ma vyjebalo z člna, keď som to počul. Začínal som si tam už miestami ozaj pripadať ako tretie koleso na voze. Myslím, že ja som mu až taký sympatický nebol, čo sa koniec koncov aj potvrdilo, keď ma nazval killerom, lebo si myslel, že mu nechcem dať tringelt. Chvíľami som aj premýšľal, či si nepresadnem radšej do iného člnu, ale naša plavba sa už aj tak blížila k záveru. Ak si odmyslím ten dážď a kopec otravných predajcov všade okolo nás, tak okružná plavba po rieke Ngo Dong bol celkom pekný zážitok a to aj napriek tomu, že sa nám nepodarilo nikde v diaľke za mohutnými vápencovými skalami zazrieť toho King Konga.
BAJKOVANIE V TAM COC
V dedine Tam Coc sme sa ešte chvíľu zdržali. Z člnov sme však presedlali na bajky, ktoré sme si zadovážili v miestnej požičovni. Keďže pochádzam z mesta, ktoré je považované za slovenskú Mekku cyklistov, tak aj môj vzťah k bicyklovaniu je celkom kladný a veľmi rád si aj na dovolenke občas nejakého dvojkolesového tátoša požičiam. Bajkovanie v Tam Cocu bolo naozaj vzrušujúce. Popri ceste sme videli postávať byvoly, ktoré tu za sebou zanechali prekážky v podobe desiatok hovien, pomedzi ktoré sme kľučkovali jak Petra Vlhová okolo tyčí v superobrovskom slalome. Keď sme opúšťali Tam Coc, tak sme sa obaja zhodli v tom, že tento výlet sa celkom vydaril. No deň ešte nekončil a to najlepšie nás len čakalo. Mali sme totiž namierené k vyhliadke Mua Caves a aspoň za seba môžem povedať, že to bola ozaj tutovka.
VÝSTUP NA MUA CAVES
Na vyhliadku Mua Caves vedie asi 500 schodov. Nie je to až tak veľa, no pri tej vysokej vlhkosti vzduchu, sme sa celkom zapotili, kým sme dosiahli vrchol. Odmenou nám bol neskutočne krásny panoramatický výhľad na ryžové políčka na rieke Ngo Dong a okolité skaliská pokryté bujným porastom. Na vrchole tiež stojí veľká socha draka, ktorý je vo vietnamskej kultúre považovaný za stvorenie prinášajúce búrku, čím je veľmi dôležitý pre fungovanie poľnohospodárstva. Našťastie v tom čase dráčik mráčik zrejme odpočíval a nás ten deň už žiaden ďalší nečakaný lejak nezastihol. Do zotmenia zostávala necelá hodina. Sledovať ako sa posledné slnečné lúče predierali pomedzi vápencové skaly bolo neskutočné. Uvedomil som si, že pre dokonalý západ slnka nie je potrebné mať vždy nablízku more. Vo Vietname napríklad úplne stačí vytrepať sa semka hore.
Keďže Ninh Bình má mnoho spoločného so zátokou Ha Long bay, (v preklade Dračou zátokou) tak v ďalšom cestopise z Vietnamu vás s Denníkom Dovi Dopo pre zmenu zavediem zas do týchto končín, kde sme sa zúčastnili 2-dňovej plavby s názvom Cocktail Cruise.
Denník Dovi Dopo 