- Prišiel som: August 2018
- Videl som: Ghadira Bay, Dedinka Pepka Námorníka, Modrá Lagúna, Ghajn Tuffieha, Qarraba Bay, Coral Lagoon, Little Armier Beach, San Giljan, Sliema, Valletta, St. Peter´s Pool
- Zostal som: 7 dní
KEĎ SA POVIE MALTA…
„Po pandémii zdražel stavebný materiál aj o 200%“, píše sa v nadpise jedného nemenovaného denníka. Síce neviem ako prišiel autor článku na to, že už je po pandémii, ale to je fu(c)k. Pravdou ostáva, že ceny surovín naozaj prudko narástli a všetkého je zrazu nedostatok. Kamoš José, s ktorým som bol minule na pive, mi vraví, že jednoducho neni káblov. Vyzerá to tak, že známy hit Tu kabel, tu kabel si tento rok robotníci pri miešačke pospevovať nebudú. Ak mal teda niekto z vás v pláne stráviť leto na malte, tak bude lepšie nechať monterky v skrini a miesto toho kúpiť letenky na Maltu. A keďže čas letných dovoleniek sa už nezadržateľne blíži, napadlo mi, že bych sa s vami podelil o svoje dojmy z návštevy tohto malého ostrova. Čo mi napadne, keď sa povie Malta? Tak určite výdatné anglické raňajky, po ktorých budete mať na pláži riadne vetry, iné typy zástrčiek, jazdenie po ľavej strane, útesy všade kam oko dovidí a hlavne mrte medúz. Je celkom šanca, že ak vás nespáli ostré maltské slnko, tak tá malá priesvitná sviňa. Medúz je tu toľko, že dokonca existuje tzv. radar na medúzy, ktorý sa na základe parametrov ako smer a rýchlosť vetra snaží predikovať a poskytnúť turistom včasné informácie o tom, kde zhruba sa budú tie potvory nachádzať. Celkom chytré, ale čo sa má stať sa aj stane. Asi ako v tom známom príbehu o Stane v stane, keď Stanovi stal v stane. Blízke stretnutie s týmito tvormi som zažil aj ja. Kedy a kde to sa dozviete ďalej v článku. Ale pekne poporiadku. Na Malte som strávil 7 dní, ktoré ubehli jak voda a kto nebol môže banovať. Pohodlne sa usaďte, moje rozprávanie o Malte práve začína.
AKCIOVÁ LETENKA A PRIATEĽ NA TELEFÓNE
Leto 2018 bolo v plnom prúde, keď mi na nete vyskočila akciová letenka na Maltu. A keďže moje telo už nutne potrebovalo trocha vitamínu D, lebo som vyzeral ako šéf vápenky, tak nebolo naozaj nad čím premýšľať. Rýchlo som vybral z peňaženky debetku a za minútu bolo po všetkom. Spokojný ako dobre som nakúpil, som mohol začal googliť a plánovať na aké miesta sa pôjdem na Malte popozerať. Predtým ako som sa pustil do čítania rôznych cestopisov, využil som priateľa na telefóne. Myslím si, že všetci máme minimálne jedného kamaráta, čo už na Malte počas leta pracoval, dovolenkoval či absolvoval jazykový pobyt. Môj bratranec Angelo sa tu počas školy zakukal do snedej krásky menom Nadine, s ktorou tvorili pár niekoľko rokov a všetko nasvedčovalo tomu, že to tí dvaja dotiahnu až k oltáru. Nakoniec im to síce nevyšlo, ale kto vie, možno vám sa toto leto podarí stretnúť na Malte svoju osudovú lásku. Alebo si pri vás rozloží uterák a rozvalí šunky sused/-a, čo vám celý rok píli nervy doma na Slovensku. Nebudem vám klamať, stať sa to skutočne môže, keďže o našincov tu rozhodne nie je núdza. Navyše aj keď sa to možno nezdá, tak rozloha tohto prťavého ostrova nie je väčšia než rozloha Bratislavy a jej mestských častí. Ak vám teraz napadlo si túto infošku vygoogliť, tak vám ušetrím čas. Bratislava má 367,58km2 a súostrovie Malty t.j. Malta spolu s ostrovmi Gozo a Comino len 316km2. Verte – neverte, ale je to tak. Angelo bol Malte už viackrát a pozná ju jak svoje boty. Hneď som mu teda poslal správu, či by mi vedel dať nejaké tipy na ubytovanie. To čo mi odpísal som ozaj nečakal. V tej správe stálo: „Tiež budem v auguste na Malte, ale len na deň. Ideme s frajerkinou rodinou na plavbu loďou do Grécka. Jej oco bude mať 60-tku a ten večer budeme aj v Melliehe odkiaľ Nadine pochádza.“ S Angelom, ktorý žije vo Viedni, sme sa nevideli niekoľko rokov. Občas síce chodí domov do Piešťan navštíviť mamu, ale vždy sa obídeme. Keď už sa nám teda nedarí stretnúť doma a osud zariadil, že budeme v tom istom čase na ostrove o rozlohe meter krát meter, tak bol čas to konečne napraviť. Po rozhovore s Angelom som sa na Maltu tešil ešte viac. Napadlo mi teda, že sa o toľkú radosť ešte s niekým podelím. Pred tým ako som začal riešiť ubytko, som hodil na fejsbuk status, či by sa chcel niekto pridať. Pár ľudí sa ozvalo, ale ako to už býva, s blížiacim sa termínom odletu začal počet dovolenkychtivých záujemcov rapídne klesať. Z lievika nakoniec vypadol kamoš Marcel, ktorý má však trochu iné predstavy o letnej dovolenke ako ja. Nakoniec sme ale našli spoločnú reč a sám uznal, že leto pri mori sa dá stráviť aj inak ako len týždeň váľať šunky pri bazéne.
PRVÉ ZASTAVENIE – GHADIRA BAY
Prvé 4 noci sme si bookli v hoteli pri najväčšej maltskej pláži Ghadira Bay v Melliehe, kde sme sa mali stretnúť s Angelom. Keď som ho zbadal, bol už opálený na cigánka a hlavne ja som pri ňom svietil jak chrup Ľuba Višňovského. I keď je pravda, že Angelo, ktorému po otcovi prúdi v žilách arabská krv sa ani opaľovať nemusí. Za to ja sa dohneda neopálim nikdy a pred slnkom som sa schovával ako sa len dalo. Marcel ten ho pre zmenu zas vyhľadával. Vždy keď som na bazéne roztiahol slnečník, hodil na mňa vražedný pohľad ala Achmed the dead terrorist a bolo mi hneď jasné, že ak sa chcem dožiť ďalšieho dňa, tak ten slnečník musím vrátiť do pôvodného stavu. Ghadira bola teda prvá pláž, ktorú sme na Malte skúsili. Nájdete tu všetko vybavenie, ktoré typický plážový dovolenkár potrebuje, no moja šálka kávy to rozhodne nie je a sú tu oveľa krajšie zákutia.
NA NÁVŠTEVE U PEPKA NÁMORNÍKA
Druhý deň sme mali v pláne požičať si na hoteli bajky a odviesť sa k Dedinke Pepka Námorníka. Recepčná na nás pozerala ako by sme neboli úplne kompletní, keď ju o niečo také žiadame. Horské bicykle síce mali, ale evidentne na nich roky nikto nejazdil. Boli v žalostnom stave a tak sme si to bicyklovanie radšej rozmysleli. Ale Malta nie je zrovna cyklistický raj a veľa cyklistov som tu ani nevidel. Marcela som teda presvedčil, aby sme šli pešibusom. Bolo len 2 a pol kilometra, no v tom horku nám cesta dala zabrať. Dedinka Pepka Námorníka, je inak skutočná filmová kulisa z 80. rokov minulého storočia, v ktorej sa natáčal muzikál o Pepkovi Námorníkovi, ktorého stvárnil nebohý Robin Williams. Kým sme tam v tom hice prišli, skoro sa stali nebožtíci aj z nás. Ale stálo to za to.
SARDINKOVO V MODREJ LAGÚNE
Nasledujúci deň sme sa vybrali na výlet loďou okolo ostrova Comino, aby sme na vlastné oči videli bájnu Modrú lagúnu. Je to jedna z najkrajších pláží na Malte. I keď počas leta je neskutočne plná turistov, ktorých tam jak na páse vyvážajú výletné lode. Kto by čakal rajskú pláž ako z filmu Návrat do Modrej lagúny, asi by bol mierne sklamaný a zrejme sa sem už ani nikdy nevráti. Ja som nemal žiadne očakávania a tak aj napriek sardinkárni som bol milo prekvapený. Nie, že by som bol nejak zvlášť zcestovaný ale prisamfakt belasejšie more som ešte nikde v Európe nevidel. Lagúna (ako aj väčšina pobrežia Malty) je tvorená skaliskami a útesmi, takže do vody sa väčšinou vchádza na vyhradených miestach za pomoci rebríka. Aj preto je Malta miestom, ktoré vyhľadávajú milovníci skokov do vody. V Modrej lagúne sme si túto mierne adrenalínovú aktivitu vyskúšali aj my. Je to parádny zážitok, ale každý by mal poznať svoje limity a pred skokom do mora aplikovať staré známe – Dvakrát meraj a raz rež, aby sa apetít za akciou neskončil repatriáciou.
GHAJN TUFFIEHA A SECRET BEACH
Na hoteli v Melliehe sme sa zoznámili s Češkou Terezou, ktorá pracovala ako čašníčka v bare. Cez voľné popoludnie sa s nami vybrala autobusom na pláž Ghajn Tuffieha v severozápadnej časti ostrova, ktorá je mimochodom jedna z mála piesočných pláží na Malte. Koho omrzí kúpanie, môže sa poprechádzať po okolitých útesoch, odkiaľ je na pláž krásny výhľad. Aj my sme boli spoločne preskúmať okolie a cez kopec prešli do vedľajšej zátoky Qarabba Bay. Je tam malá a pomerne „secret“ pláž, kde si môžte bez problémov doopalovať svoj biely zadok. Museli sme vyšľapať hore kopečkom a potom zijsť dolu strmým štrkovo-piesočnatým svahom. Odmenou za vynaložené úsilie nám ale bola takmer prázdna pláž, pretože väčšine ľudí ani len nenapadne merať sem cestu. Čakanie na autobus cestou späť na hotel sme si skrátili trhaním opuncií, ktoré rastú po celom ostrove. Chutia ozaj výborne, akurát že tie pichliačiky z nich som mal na prstoch a prirodzení ešte týždeň po prílete na domov…
FUGA MENOM CORRAL LAGOON
Posledný deň v Melliehe sme sa autobusom odviezli k Armier Bay, odkiaľ sme popri pobreží pokračovali pešo až ku Coral Laggon. Je to nepochybne jeden z najzaujímavejších úkazov na Malte. Nachádza sa tu jaskyňa, ktorej strop sa celý prepadol do mora a vznikla tak obrovská fuga, ktorá je teraz takým prírodným bazénom. Dostať sa dňu však vôbec nie je jednoduché. Buď skočíte alebo oboplávate od mora cez otvor nad hladinou. Pobrežie je však plné ostrých skál, do ktorých prudko vrážajú morské vlny. Takže sme na to nenabrali kuráž alebo len jednoducho tentokrát nad nerozvážnosťou zvíťazili pud sebazáchovy a zdravý rozum.
STRET S MEDÚZAMI NA LITTLE ARMIER BEACH
Cestou späť do Melliehy sme sa zastavili na malej pláži menom Little Armier Beach. No a práve tu sme natrafili na spomínané medúzy. Prisámfakt číhalo ich tam viac než paparazzov pred domom Britney Spears (#FreeBritney). Len co sme vošli do vody, pocítil som na ruke jemné pichnutie. Okolo mňa plávali tri malé priesvitné potvory. Okamžite sme z vody prášili von. Nejaký chlap stojaci na brehu na nás zakričal: „Be careful, there are jellyfishes.“ Tak mu vravím: „Ok, thanks we’ve already seen.“ A pomyslel som si, prečo nám to ten pako nepovedal skôr? V tom mori medúz sa inak veselo hrali malí maltskí zasrani a chytali si tie medúzy do plastových kýblikov. Z čoho sme my mali srdce v krku, si domáci evidentne vrásky až tak nerobia. Asi ako všade.
DISKOFILNÝ SAN GILJAN
Na ďalšie dve noci sme sa presunuli do lokality menom San Giljan, ktorá je typická rušným nočným životom. Takže ak sa chcete na Malte aj vyspať, držte sa čo najďalej odtiaľto. Toto miesto je určené hlavne pre nočných hejkalov a diskocvokov. Epicentrom zábavy je štvrť Paceville a nočný klub Havana, v ktorom sa turisti besnia do skorého rána. My sme mu ale odolali a radšej strávili pokojný večer pri biliarde v neďalekom bare Hugo.
ST. PETER´S POOL – KDYŽ SKOČÍŠ, JÁ TAKY…
Dôvod prečo sme sa rozhodli posledné dva dni stráviť v tejto časti ostrova bolo neďaleko vzdialené hlavné mesto Valletta a dedina Marsaxlokk, z ktorej je to len na skok k zaujímavej prírodnej atrakcii s názvom St. Peter’s Pool, kde si môže aj úplný amatér zaskákať do vody a to bez obavy, že by sa domov z Malty vrátil nohami napred. Tu to skutočne zvládnu aj malé deti. Parádne piruety a saltá do vody tu ale predvádzali aj skutoční majstri skokári, za čo im všetci okolo tlieskali.
PEŠIBUSOM DO VALLETTY
Deň pred odletom domov šiel Marcel kuknúť kamošku, ktorá pracovala na hoteli v Bugibbe. Ja som sa pre zas vybral do Valletty „pofotiť si kostolíky“. Aj tak sa už po týždni začala vytvárať medzi nami trochu ponorka a bol najvyšší čas si od seba oddýchnuť. Vybral som sa pešo cez Sliemu. Nič také, čo by stálo za reč som v Slieme nevidel. Cestou som sa stavil v nákupnom centre Point, kde som si musel na toaletách vyzliecť a vyhodiť spotené boxerky. Moje odporúčanie pre pánov – keď je vonku hic, že kone kapú, tak je lepšie spodné prádlo nechať na hotelovej izbe a ísť pekne na voľnobeh. Váš vercajch sa vám za to poďakuje. Kúsok od Pointu je malý love bridge plný zámočkov lásky, z ktorého si turisti radi fotia Vallettu. Kto vie, možno tu natrafíte na osudovú lásku a nejaký ten zámok pridáte neskôr aj vy. Ja som tam stretol len jednu starú Číňanku, ktorej som spravil fotku a ona na oplátku odfotila mňa. Iskra nepreskočila. Snáď nabudúce.
Do Valletty som prišiel krátko po obede a dehydrovaný som zamieril rovno do najbližšej pivárne, kde som od smädu exol domáce svetlé pivo Blue Lagoon. Pár dní pred mojím príchodom sa vo Vallette konal aj pivný festival. Ten som už žiaľ nestihol. Všetci turisti sa v hlavnom meste Malty fotia s červenými telefónnymi búdkami, ktoré sú pamiatkou na výrazný vplyv Britov. Enormne fotogenické sú tiež farebné okenice, bez záberu ktorých nemožno Vallettu opustiť. To by bolo rovnaké faux pas ako ako odísť z Paríža bez fotky Eiffelovky. Najkrajší kút Valletty je podľa môjho názoru neďaleko malého parku s názvom Hastings Garden, odkiaľ je úžasný panoramatický výhľad. Vidno odtiaľ celú Sliemu a je to priam ideálne miesto na svojku s najznámejším kostolom na celej Malte – St. Paul’s Catherdal, pri ktorom by som svoje rozprávanie mohol hádam aj ukončiť, lebo som sa už rozpísal viac jak na fejsbuku súdruh Blaha.
Na záver však ešte pár slov ohľadne často rozoberanej témy – Autobusy na Malte. Veľa ľudí malo zlú skúsenosť, že autobus neprišiel, nezastavil alebo dlho meškal. My sme cestovali busom viackrát a väčšinou dorazil o 5 minút skôr prípadne meškal no nikdy nie viac jak 10 minút, čo je v prípade hustej a dosť šialenej premávky na Malte úplne v pohode. Každopádne Malta určite stojí za to. Piesočných pláží je tu síce jak šafránu, ale komu neprekáža tvrdý „matrac“, tak isto nebude banovať. Jediné, čo ľutujem ja, že som kvôli tejto dovolenke zmeškal oslavu babkinej 90-tky. Ale babina, rodáčka z Čápora, má tuhý koreň a určite jej to vynahradím pri ďalších okrúhlinách.
Denník Dovi Dopo 